Ako zvládnuť skupinovú prácu?

Hlavná rada by bola snažiť sa zvládnuť akýkoľvek skupinový projekt najmä s kľudom! Nie vždy to ale ide tak jednoducho. Počas stredoškolského, no i toho vysokoškolského štúdia sa musia študenti popasovať s nejedným skupinovým zadaním. Zdieľané zadanie úlohy predstavuje vždy výzvu a nutné vystúpenie zo svojho spôsobu a rytmu práce. Skoordinovať názory viacerých ľudí nie je vždy jednoduché, no dôležité je snažiť sa nájsť kompromis. Ako na to?

Pri skupinových prácach treba byť v „zdravej“ miere asertívny. Snáď nikto nemá rád „toho jedného člena každej skupiny“, ktorý je len tichým pozorovateľom, ruku k dielu nepridá a na projekte sa len zvezie. Je potrebné byť pri tvorení projektu proaktívny, netreba čakať na osobné vyžiadanie a osobitné vyzvanie o zapojenie sa do práce.

Je v poriadku, ak možno študent nemá žiaden nápad, ktorým by vedel prispieť. Určite je však nejaká iná časť projektu, do ktorej sa môže zapojiť či už svojim know-how, spracovaním vizuálneho prevedenia projektu či iným spôsobom, ktorý mu je blízky a prispeje k finálnemu odovzdaniu práce. Naozaj netreba hľadať výhovorky typu neviem to, nič mi nenapadá. Je potrebné zaujať proaktívny prístup a hľadať možné riešenia.

Určite sa netreba báť vyjadriť svoj názor a prísť aj s nezvyčajným podnetom, ktorý sa môže v hlave zdať ako nemožný a hlúpy, odkázaný na odsúdenie od ostatných členov skupiny, no takýto nápad môže byť v konečnom dôsledku práve ten najlepší pre danú prácu!

V akejkoľvek skupine je dôležité nie len byť asertívny, no zároveň treba počúvať ostatných. V skupine býva často „ten jeden vševediaci študent“, ktorý si mysli, že len jeho nápad a spôsob práce je správny a názory od ostatných, ak vôbec dôjde k ich vypočutiu, neberie na vedomie. Takýto študenti sú ťažký oriešok. Je potrebné na nich ísť s kľutom a komunikovať, že aj postrehy ostatných v skupine je dôležité vypočuť a prehodnotiť. Takýto študent sa za predpokladu jednoty ostatných členov dá v krajnom prípadne demokraticky prehlasovať.

Pri skupinových prácach dokáže byť inak pozitívne vnímaná osobnostná črta pedantstva a perfekcionizmu zradnou. Jednotlivec sa pri skupinovom projekte s týmto postojom často nedostane kam by chcel. Dotiahnuť projekt do úspešného konca je hlavný cieľ, doladiť každý maličký detail podľa predstáv jedného člena skupiny je však už častokrát nerealizovateľné. Takmer s určitosťou sa nebudú páčiť všetkým rovnaké veci a predstava jedného člena sa bude vymykať predstavám tých ostatných. A preto sa treba pripraviť, že pri tvorení projektu treba upustiť od svojej vidiny dokonalosti. Práca pre perfekcionistu pravdepodobne nebude na konci úplne podľa jeho predstáv, a preto je dôležité to proste len akceptovať.

Na skupinových projektov je skvelá a zároveň záludná vec, že na ich vypracovanie nie je študent sám, a tak sa ťarcha a zodpovednosť distribuuje medzi viacerých členov. Zároveň však nie je ľahké vystúpiť zo svojho spôsobu robenia vecí a brať ohľad na ostatných.

Pri akejkoľvek školskej povinnosti je veľmi dôležité a súčasne náročné nechať si dostatočnú časovú rezervu. Pri skupinových projektoch to platí snáď dvojnásobne. Kým projekt doplnia, opravia, pridajú nápady, prerobia a odsúhlasia všetci členovia skupiny, zaberie to pomerne dosť času, a preto to netreba nechávať na poslednú chvíľu tesne pred deadlinom.

Skupina podieľajúca sa na vytvorení spoločného projektu môže zo spoločne stráveného času dokonca aj profitovať. Takto spoločný čas, medzi kolegami z krúžku či neznámymi, sa dá využiť nie len na samotnú prácu na projekte, ale aj bližšie spoznanie, nájdenie študijného parťáka, súputnika a spoločne si aj po skončení projektu pomáhať na študentskej ceste. A keby nemal ani jeden z týchto vedľajších sociálnych efektov projektu nastať, slušná výchova nás už od malička učí, že nikdy nie je na škodu byť k ľudom milý, rešpektovať ich názory, inakosti a vzájomne si pomáhať, čo môže byť nápomocné pripomenúť si pri nezhodách v skupinovom projekte.