Ako na dobrú prezentáciu - časť prvá

2. 6. 2022 | Štúdium na vysokej škole

Ako na dobrú prezentáciu S koncom školského roka súvisí aj množstvo testov, skúšaní a záverečných prezentácií. Práve v prípade prezentácií nejde len o obsah, ktorý prezentuješ, ale do veľkej miery záleží aj na jej forme a tom, ako ju prezentuješ. V sérií článkov sa dozvieš niekoľko tipov, ako z obyčajnej prezentácie spraviť niečo nevídané, čo pritiahne, ale aj udrží pozornosť publika. Tento článok sa venuje samotnej stavbe prezentácie, ako ju vytvoriť tak, aby zaujala divákov, tebe pomohla a zároveň, aby si bol(a) hviezdou prezentovania ty a nie nejaký dokument.

1. Menej je viac

Počas prípravy prezentácie máme v mnohých prípadoch tendenciu zahlcovať stránky prezentácie všetkými informáciami, ktoré sa nám podarilo zistiť alebo ktoré považujeme za dôležité. To často vyplýva z toho, že máme pocit, že sme pri príprave zistili také množstvo informácií a je predsa škoda ich tam už nedať. Alebo sa rovnako stáva, že jednoducho nevieme odlíšiť, čo je dôležité a čo už nie, preto tam toho dáme radšej viac ako menej a nech si publikum vyberie. Oba prístupy sú ale cestou do pekla pre tvoju prezentáciu. Pokiaľ ti prezentácia slúži ako poznámkový blok, niekde je chyba. V tom prípade môžeš skĺznuť do toho, že prezentáciu čítaš, čo znamená, že sa nepozeráš na publikum a tým automaticky strácaš ich pozornosť. Prezentácia ti má byť iba oporou v tom, čo ty prezentuješ. Nie je to o tom, čo je premietané na stenu, ale o tebe. Ďalší dôvod, prečo sa vyhýbať veľkým množstvám textu, tiež súvisí s pozornosťou poslucháčov. Predstav si seba, keď sa pre tebou objeví nejaký text. Automaticky ho začneš čítať, a to sa nám deje úplne všetkým, jednoducho nevieme nečítať. Preto pokiaľ prezentácia obsahuje veľa textu, poslucháči si najprv začnú čítať čo je na slide napísané až po prečítaní začnú vnímať prezentujúceho. Preto sa vždy snaž, aby si sa vyhýbal(a) dlhým súvislým textom, ale napríklad aj odrážkam s textom, ktoré odvedú pozornosť od toho najdôležitejšieho – prezentujúceho.

2. Poznámky

Prezentácia samozrejme nemá byť zatážou prezentujúceho, ale jeho podporou. V tom sa líši prezentácia od ústnej odpovede. Môžeš si pripraviť dokument, vďaka ktorému nemusíš vedieť od slova do slova to, čo máš povedať. Vďaka tomu, že si prezentáciu pripravuješ ty sama/sám, môžeš si do nej vložiť toľko pomôcok, koľko uznáš za vhodné. Súčasťou väčšiny programov na tvorbu prezentácií je aj funkcia poznámky. Tá slúži práve na krátke poznámky pre prezentujúceho, ktoré sa ale nezobrazujú publiku. Tento priestor zároveň ale nie je určený na dlhé text, ale práve na poznamenanie si kľúčových slov či informácií ako napríklad číselné údaje. Ako ale prísť na to, čo si tam poznačiť? Najlepším spôsobom je vyskúšať si prezentáciu nanečisto a vďaka tomu zistíš, v ktoré momenty si mal(a) potrebu pozrieť sa do poznámok a podľa toho si to do poznámok zaznamenať. V prípade, že nemáš pri prezentovaní možnosť využiť túto funkciu, dobre ju nahradia aj malé kartičky, ktoré môžeš mať pri prezentovaní v ruke. Vďaka krátkym informáciám ťa to nebude zvádzať čítať celý obsah, ale budeš sa venovať práve samotnému prezentovaniu.

3. Čo má teda prezentácia obsahovať?

V druhom tipe sme si uviedli spôsob, ako si poznamenávať informácie k obsahu nenápadne, niekde bokom. Avšak pod lampou je najväčšia tma a takouto pomôckou ti môže byť aj samotný obsah prezentácie, ktorý zdieľaš s publikom. V praxi to znamená, že prezentácia môže obsahovať obrázky, fotky, štatistiky, náročné slová či názvy, ktoré tebe budú slúžiť ako pripomienky obsahu a zároveň ako chytľavý obsah pre publikum. Predstav si to tak, že pokiaľ máš prezentáciu napríklad na tému duševné zdravie a chceš prezentovať počet ľudí trpiacich nejakým duševným ochorením, jeden slide môžeš venovať iba tomuto číslu a ničomu inému. Pri tomto spôsobe tvorenia prezentácie budeš určite potrebovať viac premýšľať, ako pri bežnej prezentácii plnej textu, ale dvakrát tak sa ti to odvďačí pri hodnotení. Zároveň zistíš, že odrazu je aj tebe samotné prezentovanie príjemnejšie, pokiaľ sa už nemusíš spoliehať na to, aby si slovo od slova odrecitoval(a) to, čo si si vopred pripravil(a).

4. Prezentáciu musíš poznať

Všetky tipy samozrejme súvisia s tým, že svoju prezentáciu musíš poznať. Mal(a) by si vedieť štruktúru toho, čo nasleduje za sebou, aby si si nemusel(a) preklikávať slidy pre to, aby si vedel(a) čo máš hovoriť ďalej. To samozrejme nepôsobí profesionálne, ale aj pre teba je to oveľa stresujúcejšie. Zároveň vďaka tejto znalosti môžeš v prezentácii vytvárať dynamiku a pracovať s časom tak, aby sa tvoj slovný prejav dopĺňal s obsahom v reálnom čase. Môžeš tak pracovať s emóciami publika či môžeš vytvárať napätú atmosféru.

Táto príprava samozrejme zaberie viac času a energie, ako len bezcieľne prepísanie poznámok, ale na druhú stranu je to jeden zo základných stavebných kameňov tvojho vystúpenia. A čím viac budeš v tomto smere pripravená/pripravený, tým sa prezentácia stane menším strašiakom.

 


podpora@vysokeskoly.cz

Ďalšie články k téme

Prečo sa študenti častokrát nevedia učiť?

Prečo sa študenti častokrát nevedia učiť?

Podčiarkovanie či zvýrazňovanie textu alebo jeho opakované čítanie nie sú vhodné techniky na dlhodobé zapamätanie si informácie. Kamila Urban je vedeckou pracovníčkou na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV a odbornou asistentkou na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a skúma efektívne spôsoby učenia sa. V stratégii podčiarkovania textu vidí problém v tom, že žiaci a študenti nevedia …

Ako a prečo citovať

Ako a prečo citovať

O bibliografickom zápise počul už asi každý, kto bol alebo je na strednej škole. Už tam sa žiaci učia, ako ho správne zapísať. Naspamäť sa naučia poradie všetkých údajov, ktoré má bibliografický záznam obsahovať, naučia sa, čo je ISBN a tam to častokrát bohužiaľ končí. K práci s bibliografickým záznamom a citáciami sa však väčšina …

Učíte sa podľa toho, aký ste študijný typ? Možno by ste mali.

Učíte sa podľa toho, aký ste študijný typ? Možno by ste mali.

Máte pocit, že učením sa trávite príliš veľa času? Nezostáva vám dostatok času na iné aktivity či častokrát počujete od spolužiakov, že sa učili o polovicu času menej než vy? Alebo máte jednoducho pocit, že vám to nejde do hlavy? Možno je chyba v tom, že nepoznáte, aký ste učiaci typ. Vďaka znalosti toho, ktorý …