Aký maturant vycestuje za štúdiom do zahraničia?

23. 1. 2022 | Štúdium v zahraničí

štúdium v zahraničíTakzvaný odliv mozgov predstavuje pre Slovensko dlhodobo demografickyspoločensky závažný problém. Inštitút vzdelávacej politiky sa pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodol vypracovať charakteristiku študentov odchádzajúcich na vysoké školy do zahraničia. Prieskum vyšiel pod názvom odliv mozgov II: Za siedmimi horami.

Ide o analýzu maturantov končiacich štúdium v roku 2018,  ktorí si zvolili vysokú školu v zahraničí. Už v predošlých, obdobných pozorovaniach bol zaznamenaný nárast maturantov odchádzajúcich na zahraničné vysoké školy, a to z 12% v roku 2012 na 17% v roku 2018, čo značí pomerne vysoký podiel v porovnaní s európskym priemerov 4% absolventov voliacich štúdium v zahraničí. K tomu, ako by sa dalo predpokladať, do zahraničia odchádzajú práve tí neúspešnejší maturanti.

Čo sú dôvody odchodu a ktorí študenti majú častejšie tendenciu vybrať si školu v zahraničí?

Dôvodov na vycestovanie za štúdiom do zahraničia je viacero. Jedným faktorom môže byť kvalita a renomé školy v zahraničí, čo sa spája s vidinou lepšieho uplatnenia sa na trhu práce v dlhodobom časovom horizonte.

Dôvody na odchod sú však aj hlbšieho sociálneho, kultúrneho či ekonomického rázu. Pravdepodobnosť vycestovania za štúdiom do zahraničia stúpa s lepším sociálno-ekonomických zázemím a finančným príjmom rodiny.

Rovnako pravdepodobnosť nadväzujúceho štúdia po strednej na akúkoľvek vysokú školu či už na Slovensku alebo v zahraničí narastá v prípade, že aj rodičia študentov dosiahli vysokoškolské vzdelanie. Najvyšší podiel študentov – 19%, ktorí po maturite v roku 2018 odišli do zahraničia bol tvorený absolventmi, ktorých aspoň jeden rodič dosiahol univerzitné vzdelanie. Celkové analýzy hovoria, že spomedzi maturantov študujúcich na vysokých školách v zahraničí, takmer 60 % tvoria maturanti s aspoň jedným vysokoškolsky vzdelaným rodičom. V prípade rodičov s dosiahnutím stredoškolského vzdelania klesá podiel maturantov s rozhodnutím študovať v zahraničí na 5%.

Odliv mozgov sa výrazne líši aj na základe regionálneho rozdelenia. Najväčšia časť maturantov odišla do zahraničia v okresoch veľkých krajských miest a niektorých okresov hraničiacich s Českou republikou. Viac ako 16% maturantov odišlo do zahraničia z okresov Senica, Malacky a Myjava. Naopak, najmenej maturantov odišlo z okresov na východe Slovenska a niektorých okresov južného Slovenska. Tu napríklad v okresoch Gelnica, Poltár či Detva odišlo do zahraničia menej ako 1% maturantov.

Taktiež analýza poukazuje na zistenie, že práve maturanti z bilingválnych a 8-ročných gymnázií majú vyššiu tendenciu vycestovať za štúdiom do zahraničia. Až 31% maturantov z bilingválnych stredných a odborných škôl a 28% maturantov z 8-ročných gymnázií si vybralo štúdium za hranicami Slovenska.

Odhadovaná pravdepodobnosť obchodu berie do úvahy viacero ďalších faktorov. Ide o veľkosť školy, zdravotné znevýhodnenia, charakteristiku spolužiakov a v značnej miere aj úspešnosť v externej časti maturitnej skúšky.

Samotný odliv mozgov za štúdiom nemusí byť až taký problém. Problém je však, ak sa takto hodnotní absolventi rozhodnú po ukončení štúdia v zahraničí nevrátiť na Slovensko. Odhady ukazujú, že osoby do 30 rokov odchádzajú z krajiny vo vyššej miere ako by sa vracali a miera návratu po získaní vzdelania v zahraničí predstavuje len necelú polovicu.

Zdroje: www.midenu.sk/ivp

Ďalšie články k téme

Čo dokázal program Erasmus+ v roku 2020

Čo dokázal program Erasmus+ v roku 2020

Blížiaci koniec roka sa častokrát javí ako správny čas na rôzne rekapitulácie. Každoročne je tomu tak aj v prípade Európskej komisie, ktorá ponúka vypracované výročné správy o fungovaní známeho a obľúbeného programu Erasmus+. Bolo tomu tak aj za rok 2020. Správa za minulý rok prináša prehľad základných skutočností a zistení o fungovaní programu. Program Erasmus+ čelil v roku 2020 naozaj veľkej …

číst více