Desať vecí, ktoré by ste na VŠ nemali robiť

Návodov na to, čo by ste na vysokej škole mali robiť, aby vám štúdium dalo maximum, nájdete na internete veľa. Čomu by ste sa však naopak rozhodne mali vyhnúť, ak nechcete skončiť s nervami v koncoch alebo dokonca medzi neúspešnými študentmi?

Nechávať všetko na poslednú chvíľu

Ak sa vám nepáči predstava, že by ste mali posledný deň a noc pred skúškou stráviť učením, skúste sa namiesto toho učiť priebežne. Ideálne začnite aspoň týždeň pred skúškou a učte sa jednu až dve hodiny denne. V kritický posledný deň pred skúškou si už učivo len zopakujte. Ľahšie sa tak vyhnete stresu, pokazeniu spánku aj zlým známkam.

Nechať sa rozptyľovať

Nie je úplne nutné zavrieť mobil do trezoru alebo si mazať účty na sociálnych sieťach, keď sa učíte. Každopádne predstavujú nechcené rozptýlenie. Skúste aspoň znížiť frekvenciu, s akou sa na telefón pozeráte. Alebo ešte lepšie – nechajte ho v batohu či na internáte, kým sa učíte niekde inde. Scrollovanie „sociálnymi sieťami“ si potom doprajte ako odmenu za splnenie úlohy.

Nespať

Mozog si lepšie zapamätá informácie, ktoré ste sa naučili, ak mu doprajete dostatok odpočinku. Ideálne by ste mali ísť do postele každý večer v rovnakom čase, ale ak to nejde, aspoň sa snažte vyhnúť prebdeným nociam stráveným šprtáním.

Nevyhradiť si dostatok času na prípravu

Existujú rôzne urban legends o študentoch, ktorí sa na štátnice naučili za pár hodín. Pravda je však taká, že aby ste sa niečo naozaj naučili, musíte do toho investovať dostatok času. Vždy si preto naplánujte časovú rezervu pre prípad, že by vám učivo nešlo do hlavy tak, ako ste si predstavovali.

Nezabezpečiť si všetky materiály

Keď sa už chystáte vrhnúť na učenie, uistite sa, že máte všetky materiály ešte predtým, než začnete. Nie je nič horšie ako si konečne sadnúť k intenzívnemu štúdiu a zistiť, že síce máte prezentácie z prednášok, ale zošit ste nechali doma, záznam zo seminára máte na mobile, ktorý je vybitý, a učebnicu, ktorú ste si chceli požičať v knižnici, vám medzitým zobral niekto iný.

Nevenovať učeniu dostatok času

Na učenie potrebujete čas – každý inak dlhý. Ak sa učíte v zhone, je menej pravdepodobné, že si látku skutočne zapamätáte a pochopíte ju. Učiť sa narýchlo počas prestávok medzi prednáškami, pri presune z autobusu na metro alebo počas obeda, nebude mať taký účinok, ako keď si na učenie vyhradíte nerušený čas.

Neopakovať si učivo

Aby ste si informácie skutočne zapamätali, musíte si ich často aj viackrát zopakovať. Prečítajte si ich nahlas, zamyslite sa nad nimi, znova ich prečítajte a po piatich minútach sa k nim vráťte. Prečo by ste mali informácie čítať nahlas? Ľahšie sa vám uložia do pamäte. Môžete využiť aj rôzne mnemotechnické pomôcky. Niektorí študenti si učivo dokonca spievajú – je to zábavnejšie a vďaka tomu vám zostane v pamäti dlhšie.

Nesnažiť sa pochopiť učivo

Učiť sa naspamäť veci, ktorým nerozumiete, nemá zmysel. Jednak preto, že sa vám pravdepodobne neuložia do dlhodobej pamäte, a ak aj áno, tak načo vám je vedieť niečo, čo nechápete? Namiesto toho sa na látku sústreďte, vyhľadajte si neznáme pojmy, rozoberte si texty k téme a skúste si nájsť vlastnú cestu k pochopeniu. Potom sa pokúste látku vysvetliť laikovi – napríklad kamarátovi mimo odboru alebo babičke – a overiť si tak, či ste ju skutočne pochopili.

Nepýtať si pomoc

Každý sa učí iným tempom. Rozhodne sa preto neporovnávajte s ostatnými študentmi. Ak niektorému z vašich spolužiakov učivo ide do hlavy rýchlejšie než vám, namiesto toho, aby ste sa tým trápili, skúste to využiť vo svoj prospech. Nebojte sa ho osloviť a požiadať, aby vám látku vysvetlil. On si učivo zopakuje a vy ho ľahšie pochopíte, takže to prospeje obom stranám.

Nevyužiť konzultácie

Každý vyučujúci má konzultačné hodiny. Alebo aspoň e-mail, cez ktorý si konzultáciu môžete dohodnúť. Ako názov napovedá, je to čas, keď môžu študenti prísť za vyučujúcim a konzultovať. Ak vám teda nie je preberaná látka jasná, nebojte sa požiadať o pomoc.