Koľko času trávime sociálnych sieťach?

1. 5. 2022 | Študentský život

Koľko času trávime sociálnych sieťach? Svet internetu sa stal neodmysliteľnou súčasťou takmer každého z nás. Dokonca už malé deti si samy vedia bez pomoci rodičov nájsť video na YouTube a starí rodičia s vami telefonujú cez video hovor. Online svet nás pohltil úplne všetkých, bez ohľadu na vek. Môžeme asi bez preháňania povedať, že zásadnú rolu zohrala pandémia, ktorá nás ešte viac naučila, ako sa takmer všetko dá presunúť do online sveta. Mnohí z nás si však zvykli na internete a najmä na sociálnych sieťach tráviť viac času ako v offline svete. Koľko teda času trávime na sociálnych sieťach? Ako je to možné a čo sa proti tomu dá robiť? To všetko sa dozvieš v tomto článku, tak čítaj ďalej.

Koľko času sme online?

Pokiaľ sa zameriame čisto na čas strávených na sociálnych sieťach, tak výsledky z roku 2021 ukazujú, že Slováci na nich trávia priemerne 3 hodiny denne. Môžeme si byť istí, že keď sa bude robiť ďalší prieskum, toto číslo bude ešte vyššie. Ako to vieme? Pokiaľ sa pozrieme na medziročný vývoj času stráveného na sociálnych sieťach, tak uvidíme, že táto krivka neustále rastie, a to nie len na Slovensku, ale aj po celom svete. Zaujímavosťou je, že Slováci trávia oproti zvyšku sveta na internete naozaj veľké množstvo času. Pre rok 2021 to bolo na Slovensku v priemere 183 minút denne a svetový priemer v roku 2021 bol 145 minút. V tomto roku to bolo o 2 minúty viac, teda 147 minút denne. Určite ťa neprekvapí, že až 97 % mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov si svoje sociálne siete prezerá každý deň, ale vedel(a) si, že tak robí aj 74 % ľudí nad 60 rokov?

Ako je možné, že na sociálnych sieťach trávime toľko času?

Poznáš ten pocit, keď si nachvíľku otvoríš hlavnú stránku na Instagrame, TikToku či kdekoľvek inde a zrazu je o pol hodinu viac? Ono to nie je náhoda. Sociálne siete ti ukazujú obsah, ktorý vyhodnotia, že sa ti bude páčiť a baviť ťa. Cieľom každej sociálnej siete je, aby si na nej strávil(a) čo najviac času a dobre vedia, že sa tak aj stane len pokiaľ ťa bude baviť obsah, na ktorý sa pozeráš. Ako ale vedia, či ťa bude baviť? Táto technológia funguje na algoritmoch, ktoré vyhodnocujú tvoje predchádzajúce správanie sa na danej sociálnej sieti. Pri každej návšteve tvoj unikátny algoritmus sleduje, čo sa ti páči, aké fotky označuješ „páči sa mi to”, aké komentuješ, ktoré videá dopozeráš a ktoré presakuješ. Na základe toho vie, aký ďalší príspevok ti ukázať. Preto pokiaľ by si sa pozrel(a) na dva účty, ktoré sledujú rovnaké profily, ale používajú ich dvaja odlišní ľudia, určite ich newsfeed nebude rovnaký. Okrem toho, že tieto algoritmy spôsobujú, že sa ti zobrazuje obsah ušitý na mieru len tebe, tak to má aj svoje veľké nevýhody. Hlavnou je najmä to, že sa týmto spôsobom uzatvárame do vlastnej bubliny, v ktorej sa utvrdzujeme vo svojom pohľade na svet a prestávame vnímať aj druhú stranu mince. To nie je väčšinou problém pokiaľ väčšia časť tvojho obsah sú videá psíkov, mačičiek či vtipné videá. Problém nastáva najmä v prípade názorov na dianie okolo nás. V taktom prípade často dochádza k tomu, že sa užívatelia sociálnych sietí uzavrú do skupín a ich algoritmus to podporuje ešte ďalšími príspevkami potvrdzujúcimi ich svetonázor. Nech je akýkoľvek, vždy je dôležité vidieť druhú stranu mince.  Pokiaľ si ale toto uvedomíš, budeš si na to dávať pozor a snažiť sa prijímať informácie z rôznych zdrojov, nie je sa čoho báť.

Čo robiť, aby sme nepodľahli sociálnym sieťam?

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, ako svoj čas chceme tráviť. Prezeranie newsfeedu si netreba zamieňať s oddychom aj keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať. Avšak aj bezcielne prezeranie obsahu nedáva nášmu mozgu priestor na oddych, a to z dôvodu, že sme neustále vystavení novým podnetom. Keď si toto uvedomíš, bude oveľa jednoduchšie si stanoviť hornú hranicu času, ktorý na sociálnych sieťach tráviš. Väčšia smartfónov už v dnešnej dobe meria čas strávený v jednotlivých aplikáciách, preto sa jednoducho môžeš pozrieť na svoje štatistiky a povedať si, aká je horná hranica času v jednotlivých aplikáciách. Môžeš si rovnako sama/sám pre seba počas dňa vyhradiť časy, kedy nebudeš online a budeš sa venovať iným aktivitám. Častokrát stačí mať pevnú vôľu a vybudovať si vnútorný alarm, ktorý ťa upozorní na to, že už si videl(a) dosť.

 

 


podpora@vysokeskoly.cz

Ďalšie články k téme

Príjemné miesta na učenie v Prešove

Príjemné miesta na učenie v Prešove

Prešov, tretie najväčšie mesto na Slovensku, je významným študentským mestom na východe krajiny, a to aj vďaka Prešovskej univerzite, ktorá je podľa posledných zverejnených počtov študentov štvrtou najväčšou verejnou univerzitou na Slovensku a o vysokoškolákov teda nie je v meste núdza. Každé slovenské mesto je špecifické a ukrýva rôzne zaujímavé zákutia, ktoré vedia ponúknuť produktívne miesta na učenie. Po metropole …

číst více
Prokrastinácia: čo to je a ako s ňou bojovať

Prokrastinácia: čo to je a ako s ňou bojovať

Slovo prokrastinácia sa v poslednom čase stalo bežnou súčasťou našej slovnej zásoby. Z analýzy vyplýva, že 80 až 95 percent vysokoškolákov počas svojho štúdia niekedy prokrastinovalo a že každý jeden z nás má tendenciu prokrastinovať. Čo ale prokrastinácia znamená, ako ju odlíšime od lenivosti a najmä ako sa jej vyhýbať? Čo je to prokrastinácia Prokrastinácia …

číst více
Podcasty, ktoré sa oplatí počúvať

Podcasty, ktoré sa oplatí počúvať

Rozhovory, diskusie, prednášky, monológy a mnoho ďalšieho. To sú podcasty. Mnoho ľudí už podľahlo fenoménu počúvania podcastov. Dokonca aj takí, ktorí nemali pôvodne vôbec zvyk aktívne počúvať hudbu. Kratšie či dlhšie zvukové nahrávky sa stali súčasťou našich ciest do školy či práce, naši rán pri chystaní sa alebo aj upratovania, aby sme si ho niečím …

číst více