Štúdium učiteľstva je pre väčšinu uchádzačov len náhradný plán

4. 7. 2022 | Uplatnenie absolventov a študentov

učitelstvoPri výbere budúceho povolania zohrávajú úlohu rôzne premenné v podobe vplyvu od rodičov, vidiny dobrého platu až po prijatie, respektíve neprijatie na prvú voľbu vysokej školy. Vraví sa, že akékoľvek povolanie si študent vyberie, malo by ho v prvom rade baviť a k tomu sa častokrát o rôznych povolaniach hovorí skôr, že sú viac poslaním ako povolaním. Práve poslaním by mala byť aj voľba učiteľského smeru. Paradoxne to však vôbec nie je pravda! Podľa obšírneho prieskumu pod záštitou To da rozum, vo všeobecnosti nie je učiteľský odbor prvou voľbou uchádzačov pri výbere vysokej školy.

Za štúdiom učiteľského odboru sa častokrát vydávajú študenti až druhoplánovo. V rámci medzinárodného porovnania dát podľa TALIS 2018 pre 63,8% učiteľov II. Stupňa ZŠ na Slovensku bolo učiteľstvo ich prvou voľbou. Percentuálne sa táto hodnota pohybuje blízko priemeru 47 skúmaných krajín, ktorý bol 68,9%. Chcená a primárna voľba učiteľského povolania bola vyššia pre ženy, a to 66,6%, čo je len o niečo nižšie percento ako medzinárodný priemer skúmaných krajín na úrovni 68,9%. Pre mužov bolo učiteľstvo prvou voľbou len v 50,6%, priemer podľa TALIS je pre ostatné krajiny o niečo vyšší, na úrovni 61,9%. V celkovom porovnaní bol priemer pre výber učiteľského odboru ako prvej voľby vysokoškolského štúdia na Slovensku nižší ako v ostatných skúmaných krajinách sveta. Výber iných povolaní a odborov bol pre uchádzačov atraktívnejším.

Podľa prieskumu si volia študenti učiteľský odbor ako náhradný plán, a to často preto, že sa nedostali na školu, ktorá bola prvou voľbou, no chcú nastúpiť na vysokú školu. Učiteľstvo si volia aj v prípade, že ich oslovil konkrétny predmet ako dejepis či matematika.

Sekundárna voľba pre učiteľský odbor častokrát nastáva v situáciách, keď sa uchádzač nedostal na medicínu, chce si však udržať kontakt s chémiou a biológiou, a tak sa v zálohe prihlási na učiteľstvo týchto predmetov, kam sa s veľkou pravdepodobnosťou dostane.

Výber učiteľstva ako druhoradá študijná preferencia v sebe však nesie aj ďalšie nástrahy. Nastáva situácia, keď študenti vlastne učiteľstvo nechcú vôbec študovať, a tak v konečnom dôsledku na štúdium nastúpia menej schopní a kvalitní uchádzači, ktorí buď neuspeli pri prijímacích skúškach na výberové odbory alebo sa necítia dostatočne schopní študovať vedecký a náročnejší smer.

Za týmto stavom môže byť podpísaných viacero elementov. Na Slovensku neexistuje takmer žiaden výber uchádzačov na učiteľské odbory, mnohé školy prijímajú študentov bez nutnosti prijímacích skúšok, bez nutnosti overiť personálne kapacity, ktorými by mal uchádzač o učiteľskú profesiu disponovať. Výnimkou sú len niektoré odbory. Univerzity prijímajú študentov len z dôvodu naplnenia kapacít, čo môže mať vplyv na celkovú kvalitu. Problémom Slovenska je aj dlhodobo neefektívny a celkovo privysoký počet vysokých škôl pripravujúcich na učiteľstvo. Učiteľstvo sa stalo masovým vzdelávaním čim zdegradovalo.

Ďalším zistením prieskumu však bolo, že mnohí študenti po ukončení štúdia v učiteľskej profesii neplánujú pokračovať. Len 64,7% respondentov plánuje pracovať v študovanom alebo príbuznom učiteľskom odbore. Pri kvalitatívnom posudzovaní odpovedí však vyplynulo, že ešte menšie percento vyhlasuje svoj záujem o študovaný odbor a priamo vyjadruje svoju nevôľu pracovať ako učiteľ. Odradí ich aj povinná prax, ktorú si odchodia len z povinnosti. Ak si učiteľské povolanie aj vyberú, a to napríklad z dôvodu, že nenašli prácu inde, stáva sa, že pre svoju prácu robia len nevyhnutné minimum, nesprostredkúvajú kvalitné informácie a k tomu rýchlo vyhoria.

Neposledným problémom je, že systémové nedostatky slovenského školstva ležia na pleciach učiteľov, ktorí sa častokrát stávajú rukojemníkmi politického systému. Kladú sa na nich vysoké nároky bez adekvátneho platového ohodnotenia, čo je v kombinácii s nízkou motiváciou vykonávať učiteľskú profesiu veľmi zlou kombináciou.

 

Zdroje: www.analyza.todarozum.sk

 


benusova@vysokeskoly.cz

Ďalšie články k téme

Klesá pripravenosť absolventov zubného lekárstva na prax

Klesá pripravenosť absolventov zubného lekárstva na prax

Získanie vysokoškolského titulu nezaručuje aj pripravenosť na prax. Podľa prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igora Moravčíka pripravenosť absolventov zubného lekárstva z roka na rok klesá, a preto je potrebné prehodnotiť nutnosť dodatočného uskutočnenia praxe absolventov tesne po ukončení vysokoškolského štúdia. SKZL sa permanentne zasadzuje o zefektívnenie a zmodernizovanie vzdelávania zubných lekárov na lekárskych fakultách, čo sa ale …

číst více
Potrebné skúsenosti pre uplatnenie sa na trhu práce po Korone

Potrebné skúsenosti pre uplatnenie sa na trhu práce po Korone

S pocitom jarného oteplenia nastáva aj všetkými očakávané rozvoľňovanie protipandemických opatrení. O tom, že mnoho vecí sa vo svete po dvoch rokoch pandémie zmení, snáď nie je pochýb. Svet bude v niektorých oblastiach fungovať na mierne pozmenených princípoch, čo však nevyhnutne nemusí byť vôbec nič zlé. Školský systém sa však určite po intenzívnom online vyučovaní bude musieť adaptovať aj …

číst více
Životopis - ako ho napísať

Životopis - ako ho napísať

Životopis sa skôr či neskôr stane súčasťou života každého mladého človeka. Či už ho od teba budú vyžadovať pri uchádzaní sa o prácu alebo v škole, v každom prípade je dobré mať životopis dôkladne pripravený. Je to akási prvá vizitka o tebe, a to práve preto, že ktokoľvek číta tvoj životopis, s najväčšou pravdepodobnosťou ho …

číst více