Aké je nastúpiť na vysokú počas pandémie?

16. 3. 2021 | Študentský život

distančná výučbaV predošlom článku Skúsenosti študentov počas pandémie sme zisťovali, ako prváci zvládli ich premiérový, zimný semester na vysokej škole. V zisťovaní pokračujeme aj v tomto článku, kedy sme sa opäť pýtali prvákov na vysokej škole, ako vyzeral zimný semester dištančnou formou vzdelávania.

Katka, Ekonomická univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta

Začiatok bol veľmi náročný, musela som si zvyknúť na obrovský nával emailov, na pokyny súvisiace s distančnou formou, samé kódy a linky na prihlasovanie do Teamsu od každého vyučujúceho. Aj zorientovanie v AISe bolo celkom ťažké a hlavne prihlásenie sa na rozvrh. Najprv to nezvládol server a potom, kým som prišla na to ako sa prihlásiť, už všetky dobré termíny na voliteľné predmety boli plné. Možno keby som strávila aspoň jeden semester v škole, tak by to nebolo také zložité, ale niekedy som sa cítila beznádejne. Ale človeka to veľa naučí, nikto nebol pri mne, kto by mi poradil alebo aby som sa spýtala niekoho o pomoc, tak som si musela poradiť so všetkým sama.

Samozrejme, prednášky a hlavne cvičenia sprevádzali častokrát výhovorky typu: nejde mi mikrofón, slabé pripojenie a podobne. Ale potom si na to začali dávať vyučujúci pozor. Takže bolo nutné si zadovážiť funkčnú kameru a mikrofón.

Negatívum je, že ma veľa vecí doma rozptyľuje pri prednáškach alebo len tak odbehnem od počítača a to znamená,  že prestanem počúvať prednášku. Toto by sa v škole nestalo. Samozrejme, niekedy počítač prestane spolupracovať a začne sekať, a to isté sú problémy s pripojením.

Ale musím povedať, že naši vyučujúci sa veľmi snažia a sú skoro pripravení na všetko. Dokonca niektorí nevyučujú z domu, len kvôli tomu, že na škole majú lepšie pripojenie. Očakávala som, že to vyučovanie nebude kvalitné, ale mýlila som sa. Majú všetko pripravené, snažia sa nám všetko podrobne vysvetliť a keď niečomu nerozumieme, môžeme sa kľudne prihlásiť a odpovedajú nám na otázky. Najviac sa mi páči a zaujíma ma, že máme prednášajúcich aj z praxe a rozprávajú nám o ich skúsenostiach. Dokonca, veľmi rýchlo odpovedajú na emaily.

Čo sa týka skúšok, bolo to veľmi ťažké. Tak si ani nechcem predstaviť, aké náročné to bude prezenčnou formou. Univerzita sa musela prispôsobiť pri toľkých študentoch, aby nespadol server pri skúške. Pri skúške museli byť zapnuté kamery a niekedy dokonca aj mikrofóny, aby sa poistili, že neodpisujeme. Niektoré skúšky boli veľmi náročné, a to v tom, že sme mali málo času na test. A hlavne, hneď po mne malo skúšku ďalších 100 študentov. Najhoršie bolo, keď som mala zlé pripojenie a písala som práve test. Vtedy som nevedela, čo mám robiť a hlavne som sa bála či z toho nebudem mať problémy alebo či mi uloží správne test. Na toto sa študent nevie pripraviť.

Obrovskou nevýhodou tohto všetkého je, že ako prváčka som sa ešte nestretla so svojimi spolužiakmi, s ktorými sa stretávam na cvičeniach. Vydávame sa iba párkrát na kamerách, a to je všetko. Jediné čo o sebe vieme je odkiaľ pochádzame (a to len kvôli tomu, že sme sa skôr predstavovali vyučujúcim ako medzi sebou). Sme úplne cudzí. Síce si trošku pomáhame, píšeme cez skupinu, ale nie je to ono. Nemali sme možnosť sa nikde bližšie spoznať, čo je veľká škoda. Mohli sme nadviazať ako sa hovorí „priateľstvá na celý život“, lenže táto epidemická situácia nám to zobrala.

A to isté…internátny život. Priznávam, moc som sa netešila na to, akú izbu dostanem a v akom stave bude. Lebo niektoré fotky internátnych izieb vyzerali veľmi zastrašujúco. Ale predsa som mohla bývať s ľuďmi, ktorí by mi mohli pomôcť pri študovaní a možnosť spoznať zase nejakých nových ľudí, čo nikdy nie je na škodu. Na internáte som už bola na strednej škole a preto viem, že človek sa naučí samostatnosti, a dokonca sa naučí aj variť. A so spolubývajúcimi to ide ľahšie. A nechcem ani pomyslieť, že sme prišli o študentské akcie.

Ale predsa pri toľkých nevýhodách to má aj výhody. Veľká výhoda, aspoň pre mňa ako ženu bolo, že som nemusela stávať veľmi skoro. Nemusela som sa obliekam či maľovať, a dokonca som sa nemusela premávať MHD plnou študentov a ľudí cestujúcich do práce. Naozaj stačilo vstávať 5 minút pred začatím hodiny, zapnúť počítač a počúvať. A o raňajkách popri skúške ani nehovorím.
Dokonca, keď sa mi stalo, že som zaspala na hodinu, tak sa človek pripojí v strede hodiny ako by sa nič nedialo (samozrejme ak je to prednáška). Keby bolo vyučovanie prezenčnou formou, už by som na tú prednášku nešla, pretože kým by som sa dostala na univerzitu, už by skončila alebo by mi bolo veľmi nepríjemne prísť v strede hodiny.

Už mám po skúškovom, už začal aj letný semester, ale už mi takéto distančné vyučovanie vyhovuje. V septembri som bola skôr nahnevaná, že nie som v tej škole, priam (neverím že to poviem) mi chýbala. A teraz som si na to zvykla a vidím v tom skôr výhody. A myslím si, že keď táto hrozná situácia pominie, tak sa mi ani nebude chcieť chodiť do školy.

Matej, Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta

Takže, aký bol môj zimný semester na VŠ? Ak mám zhrnúť, ako som to prežíval, tak asi tak, že na začiatku semestra som šiel celý natešený do školy, tešil som sa, že má čaká niečo nové, noví ľudia, škola a tak.

Ale postupom času som začal zisťoval, že ma to nejako nebaví a ani nenapĺňa a veľmi mi to ani nešlo (myslím tým predmety ako napríklad mikroekonómia a ekonómia). Takže som na prednášky chodil aj nechodil, keď sa mi chcelo, tak som šiel a naopak, keď som nemal chuť, tak som sa ani neprihlásil na hodinu.

Čo bolo na štúdiu ťažké a naopak ľahké? Takže ťažké boli mikroekonómia aj ekonomika, to bol pre mňa kríž a ďalej čo bolo ťažké, tak asi skúšky z niektorých predmetov, lebo na niektorých bolo strašne veľa času na vypracovanie a na niektorých zase úplne málo času, že ledva polku otázok som stihol vypracovať a zbytok nie, takže to bolo celkom také ťažké.

Naopak, čo bolo ľahké, tak zase to, že ako väčšina študentov čo viem, že písali skúšky ako ja tak, že sa pomaly nič neučili, ale že všetko odpisovali. Takže toto by som povedal, že bolo také ľahké, že som sa nemusel tak veľa učiť a mohol som si „dopomôcť“ takouto cestou.

Či ma bavilo toto dištančné štúdium? Na jednej strane áno, bavilo, že som sa nemusel tak veľa učiť, a tak. Na druhej strane ani nie, lebo keď som bol niekedy od rána do večera za počítačom, tak to bolo také blbé, že ma hocikedy bolela hlava od sedenia za počítačom. Po tomto zimnom semestri, špeciálne v distančnej forme, som sa aj kvôli všetkým vyššie zmieneným dôvodom rozhodol vysokú školu ukončiť.

Ďalšie články k téme

Skúsenosti študentov počas pandémie

Skúsenosti študentov počas pandémie

Bezpochyby sa všetci zhodneme, že pre prvákov pandémia Covid-19 úplne nabúrala ich vysokoškolské predstavy a museli sa prispôsobiť online výučbe. Určite to pre nich predstavovalo nejedno úskalie, a preto sme sa rozhodli vyspovedať zopár študentov, ktorí nastúpili tento akademický rok na vysokú školu. Pýtali sme sa, ako vyzeral ich prvý zimný semester distančnou formou vzdelávania? Ivetka, Technická …

číst více
COVID a vysoké školy

COVID a vysoké školy

Už je to nejaký ten týždeň, čo si študenti museli zvyknúť na neštandardný spôsob výučby. Vládne opatrenia, v snahe zamedziť šíreniu pandémie, opäť uzatvorili takmer všetky typy škôl až na pár výnimiek, akými sú napríklad prvé stupne základných škôl a pod. Snáď takmer každý dúfal, že k tomuto kroku sa nebude nutné uchýliť, no stalo sa, …

číst více
Novoročné predsavzatia pre vysokoškolákov

Novoročné predsavzatia pre vysokoškolákov

Pomerne veľa ľudí si na sklonku roka dáva ciele a predsavzatia, čo si prajú dosiahnuť, zlepšiť či obmedziť v nasledujúcom roku. Začnem cvičiť, prestanem fajčiť, naučím sa anglicky, urobím si ten kurz…Predsavzatia sú super, ale reálne, koľko z nich sa naozaj podarí? Študenti si momentálne na vysokých školách prechádzajú tým, pre niekoho viac, pre iného menej stresujúcim a namáhavým obdobím-skúškovým. …

číst více