Mladí sú na Slovensku nespokojní. A predsa tu ostávajú.

Slovenský vzdelávací systém dosahuje v mnohých prieskumných a administratívnych ukazovateľoch jedny z najhorších výsledkov v regióne strednej a východnej Európy. Spokojnosť s kvalitou vzdelávania na Slovensku je relatívne nízka. Okrem všeobecného pocitu to plynie aj z prieskumu FES Youth Study 2021. K tomu sa vnímanie kvality celkového vyučovania študentmi aj ich rodičmi počas obdobia pandémie Covid-19, a to najmä vplyvom online vyučovania, ešte zhoršilo.

Medzi vzorkou opýtaných uviedlo 8% veľkú nespokojnosť a 35% skôr nespokojnosť so vzdelávacím systémom na Slovensku. Z čoho vyplýva že takmer polovica z opútaných je so vzdelávaním na Slovensku nespokojná. To spomedzi siedmich skúmaných krajín umiestnilo Slovensko na druhú najhoršie umiestnenú krajinu pred Maďarskom, kde sú mladí ľudia podľa prieskumu ešte o niečo viac nespokojní. Nespokojnosť so vzdelaním sa na Slovensku nijak zvlášť nelíši naprieč vekovými skupinami. Podobne ju pociťujú mladí v ich pätnástich rokoch tak ako v ich dvadsiatich piatich.

Slovenskými študentmi za vyhľadávané a obľúbené susedné Česko sa v porovnaní so Slovenskom umiestnilo na opačnom konci rebríčka, kde deklaruje 38% mladých ľudí, že je veľmi spokojných alebo skôr spokojných s vyučovaním. Česká republika sa umiestnila ako druhá najlepšia v pozorovaniach. Na prvom mieste rebríčka sa spomedzi krajín s obrovským náskokom umiestnilo Estónsko, kde je až 71% mladých veľmi či skôr spokojných s vyučovaním.

Na Slovensku sú mladí nespokojní so vzdelávaním, no paradoxne ich táto skutočnosť nevedie k využívaniu možnosti vycestovať za stážou do zahraničia. I keď je odliv mozgov závažným problémom krajiny – každý piaty študent odchádza za vzdelaním do zahraničia, pri využití zahraničnej mobility, stáže či pobytu v zahraničí je trend rozdielny.

Podľa meraní nemajú až približne štyri pätiny študentov za sebou akýkoľvek pracovný ani vzdelávací pobyt v zahraničí akými sú napríklad známe Erasmus výmenné pobyty a stáže. Medzinárodná mobilita pri tom dokáže vo vysokej miere prispieť k zvyšovaniu ako osobných tak odborných zručností jednotlivca. Slováci sú v tomto ohľade podobní svojim rovesníkom zo strednej a východnej Európy. 20 percent spomedzi tých, ktorí určitý druh mobility uskutočnili, tak učinili ako súčasť vysokoškolského štúdia. Podľa pozorovaní prieskumu sa teda javí, že pre mladých na Slovensku je práve školský systém primárnym spôsobom ako získať skúsenosť s pobytom v zahraničí.  Pracovný pobyt v zahraničí absolvovalo iba malé percento mladých ľudí, pričom sa jednalo o vekové rozpätie účastníkov medzi 25-29 rokmi.

Pri vyhliadkach do budúcna na vycestovanie do zahraničia pre získanie skúsenosti sa mladí na Slovensku opäť radia k rovesníkom v strednej a východnej Európe. Zo vzorky opýtaných 20 percent mladých pobyt v zahraničí absolvovalo a zbytok sa delí nasledovne. Necelá polovica žiadnu zahraničnú skúsenosť nemá a do budúcnosti ju ani neplánuje.  O niečo menej – 30 percent skúsenosť v zahraničí nemá, no v budúcnosti by si ju radi vyskúšali. S vyšším vekom klesá záujem mladých vycestovať za životom do zahraničia.

Pri hypotetickej otázke, kam by sa mladí presťahovali, ak by si mali vybrať život v zahraničí, by si väčšina zvolila susednú Českú republiku, a to presnejšie 13 percent z opýtaných. O niečo menej – 12 percent by volilo život v Nemecku. Do prvej päťky krajín, ktoré by si mladí vybrali najpravdepodobnejšie sa radí ešte Švajčiarsko, Rakúsko a USA.

Zdroje: 2021 Výskumná správa o mladých na Slovensku – www.slowakei.fes.de