Ako porovnávať vysoké školy: čo čísla nepovedia

Rebríčky vysokých škôl sú pre mnohých prvým vodítkom pri rozhodovaní, kam ísť študovať. Vyzerajú jasne – čím vyššie miesto, tým lepšia univerzita. No v skutočnosti je to oveľa komplexnejšie. Každý rebríček sleduje iné kritériá a nie všetky majú priamy vplyv na to, akú skúsenosť budeš mať ako študent.

Najznámejšie hodnotenia, Šanghajský rebríček (ARWU) a QS World University Rankings, majú celosvetový dosah, no treba vedieť, ako ich čítať – a hlavne, čo čísla v nich (ne)povedia.

ARWU: keď rozhodujú Nobelovky a vedecké články

Rebríček Academic Ranking of World Universities (ARWU) vznikol v roku 2003 na Šanghajskej univerzite Jiao Tong a patrí medzi najuznávanejšie akademické hodnotenia. Jeho cieľom je porovnať vedecký a výskumný výkon univerzít.

Medzi hlavné ukazovatele patria:

• počet absolventov a zamestnancov, ktorí získali Nobelovu cenu alebo Fieldsovu medailu,
• počet vysoko citovaných výskumníkov 
• počet článkov publikovaných v časopisoch Nature a Science,
• a celkový výskumný výkon prepočítaný na jedného akademika.

V rebríčku ARWU 2025 vedie Harvard University, nasleduje Stanford University a Massachusetts Institute of Technology (MIT).

Z českých univerzít sa najvyššie umiestnila Univerzita Karlova v skupine 301 – 400. miesta, Masarykova univerzita obsadila 401 – 500. miesto. Ďalej sa umiestnili aj Palackého univerzita v Olomouci, ČVUT a Česká zemědělská univerzita.

Zo Slovenska má v rebríčku zastúpenie jediná škola – Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá sa nachádza v rozmedzí 901 – 1000. miesta.

QS World University Rankings: keď rozhoduje aj reputácia

Rebríček QS World University Rankings má o niečo širší pohľad. Okrem vedeckého výkonu zohľadňuje aj to, ako je škola vnímaná medzi akademikmi, zamestnávateľmi a študentmi po celom svete.

Do metodiky patria ukazovatele ako:

• akademická reputácia (podľa prieskumu medzi viac než 150 000 odborníkmi),
• reputácia medzi zamestnávateľmi,
• pomer študentov na učiteľa,
• počet citácií na fakulte,
• podiel zahraničných študentov a zamestnancov,
• a od roku 2024 aj udržateľnosť a zamestnateľnosť absolventov.

V aktuálnom vydaní QS 2026 je na 1. mieste Massachusetts Institute of Technology (MIT), za ním Imperial College London a Stanford University.

Z českých univerzít sa v QS umiestnili:

• Univerzita Karlova na 265. mieste,
• České vysoké učení technické v Prahe (ČVUT) na 416. mieste,
• Masarykova univerzita v Brne na 430. mieste.

Slovensko má v rebríčku viac zástupcov ako v ARWU:

• Univerzita Komenského v Bratislave – 684. miesto,
• Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach a Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA) – 1001 – 1200. miesto,
• Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre – 1201 – 1400. miesto.

Medzinárodné rebríčky ostro sleduje aj samotná UNIZA, ktorá v nich dlhodobo figuruje:

„Medzinárodné hodnotenia v rámci porovnávania univerzít sú pre nás záväzkom a zrkadlom kvality. Nezávislé potvrdenie, kde sa Žilinská univerzita nachádza, je pre nás vždy motivujúce na našej ceste k excelentnosti. Zároveň je to výzva v udržiavaní výsledkov našej práce a v kultúre kvality, ktorú na UNIZA dlhodobo budujeme.“ komentuje Kristína Schmiesterová z Oddelenia pre medzinárodné vzťahy a marketing. 

Čo čísla nepovedia

Rebríčky sú dôležité, no treba vedieť, že nehovoria všetko.

• Neodrážajú kvalitu výučby – teda to, ako učitelia pracujú so študentmi, aká je spätná väzba či podpora pri štúdiu.
• Nemerajú atmosféru na škole – pocit spolupatričnosti, študentský život, dostupnosť služieb.
• Nehodnotia prax a uplatnenie v regióne, ktoré môžu byť pre študenta kľúčové.
• A napokon, neberú do úvahy tvoje osobné priority – to, či chceš menšiu školu, odbor s medzinárodným zameraním alebo univerzitu s výraznou spoluprácou s firmami.

Ako s rebríčkami pracovať rozumne

Rebríčky môžu byť užitočným kompasom, no nemali by byť rozhodujúcim faktorom. Použi ich ako jeden z mnohých zdrojov informácií – popri dňoch otvorených dverí, skúsenostiach študentov či obsahu samotných študijných programov.

Najlepšia vysoká škola pre teba nie je tá, ktorá má najvyššie číslo, ale tá, kde sa budeš cítiť dobre, nájdeš svoj smer a získaš príležitosti, ktoré hľadáš.