Prokrastinácia: Prečo ju všetci poznáme a ako ju konečne zvládnuť

Poznáš ten pocit, keď sa máš učiť, ale zrazu je „nutné“ upratať izbu, uvariť si kávu, odpísať na správy a pozrieť si ešte jedno video? Až potom sa vraj pustíš do povinností. Ak ti je to povedomé, vitaj v klube prokrastinátorov. Dobrá správa je, že v tom nie si sám – a ešte lepšia, že to má svoje vysvetlenie.

Prečo vlastne prokrastinujeme?

Prokrastinácia nie je len o lenivosti či nedostatku disciplíny. Veľmi často ide o vyhýbanie sa nepríjemným pocitom. Učenie, písanie seminárky alebo príprava na skúšku v nás môžu vyvolávať stres, neistotu, obavu zo zlyhania alebo jednoducho nudu. Mozog sa prirodzene snaží týmto pocitom uniknúť – a ponúkne nám činnosti, ktoré sú príjemnejšie a prinášajú okamžitú odmenu.

Zjednodušene povedané, v hlave prebieha súboj medzi:

• časťou mozgu, ktorá chce pohodu a uspokojenie hneď,
• a časťou, ktorá plánuje dopredu a vie, že povinnosti treba splniť.

Keď sme unavení, preťažení alebo máme pocit, že je toho na nás priveľa, víťazí prvá možnosť. A povinnosti sa odsúvajú „na neskôr“.

Keď stres pomáha – a keď už škodí

Mnohí ľudia tvrdia, že pracujú najlepšie pod tlakom. Blížiaci sa termín ich dokáže „nakopnúť“, zvýšiť sústredenie a zrýchliť tempo. Určitá miera stresu skutočne môže zlepšiť výkon – problém však nastáva vtedy, keď sa naň spoliehame ako na jediný motor.

Ak stres príde príliš neskoro alebo je príliš silný, namiesto lepšieho výkonu prichádza panika, únava a nekvalitný výsledok. Preto je dôležité nájsť rovnováhu medzi primeraným tlakom a realistickým plánom, ktorý umožní úlohy splniť včas a bez zbytočného vyčerpania.

Ako s prokrastináciou bojovať v praxi

Jedným z najúčinnejších nástrojov proti odkladaniu je práca s časom a prioritami. Presne na to upozorňujú aj odborníci z Univerzitného poradenského centra Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach: „Efektívne riadenie času je kľúčovou zručnosťou aj nielen napríklad pre študentov Prírodovedeckej fakulty, ktorí často balansujú medzi prednáškami, laborkami a výskumnými úlohami. Je potrebné jasne si určiť priority a naplánovať si týždeň tak, aby ste mali čas nielen na štúdium, ale aj na odpočinok. Väčšie projekty alebo seminárne práce si rozdeľte na menšie kroky, ktoré sa dajú priebežne plniť. Buďte kritický k tomu, kam smerujete svoj čas, treba si uvedomiť, že nie všetko, čo je naliehavé, je aj dôležité. A nezabúdajte, že regenerácia je súčasťou výkonu, pretože len oddýchnutá myseľ dokáže tvoriť a chápať súvislosti. Viac o tom, ako si zlepšiť organizáciu času, nájdeš aj na tomto odkaze.“

Tieto princípy sú univerzálne – platia pre študentov rôznych odborov aj pre každodenný život mimo školy.

Malé kroky namiesto veľkého tlaku

Ak chceš s prokrastináciou reálne niečo spraviť, pomôžu aj tieto jednoduché stratégie:

• Začni s čo najmenším krokom. Neplánuj si „naučiť sa celý predmet“, ale napríklad len otvoriť materiály a prečítať jednu kapitolu.
• Rozdeľ si veľké úlohy. Každý splnený dielčí krok znižuje stres a zvyšuje pocit kontroly.
• Sleduj, kam ti odchádza čas. Často si ani neuvedomujeme, koľko energie pohltia drobné rozptýlenia.
• Plánuj aj oddych. Prestávky nie sú odmena za výkon – sú jeho nevyhnutnou súčasťou.

Prokrastinácia ako signál, nie nepriateľ

Prokrastinácia sama o sebe nie je zlyhaním. Často je len signálom, že sme unavení, preťažení alebo že na seba kladieme príliš vysoké nároky. Keď jej porozumieme a naučíme sa s ňou pracovať, môžeme získať späť kontrolu nad časom aj nad vlastným výkonom.

Cieľom nie je byť produktívny za každú cenu. Cieľom je zvládať povinnosti včas, s primeraným stresom a bez pocitu, že všetko robíme na poslednú chvíľu. A to je zručnosť, ktorá sa zíde ďaleko za hranicami štúdia.