Z prednášky na olympiádu: slovenskí vysokoškoláci na ZOH 2026

Skúškové, tréning, presun na preteky, seminárka… a medzi tým olympiáda.

Znie to ako sci-fi? Pre viacerých slovenských športovcov je to realita.

Na Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo sa v slovenskej výprave objavujú študenti aj absolventi vysokých škôl, ktorí dokazujú, že štúdium a vrcholový šport sa nemusia navzájom vylučovať – hoci to rozhodne nie je zadarmo.

Koľko olympionikov má skúsenosť s vysokou školou?

Zo 53 slovenských športovcov na ZOH 2026 má minimálne 12 preukázateľnú väzbu na vysokú školu – niektorí ešte študujú, iní už majú titul vo vrecku. Skutočné číslo môže byť vyššie, keďže pri časti mladších športovcov nie sú informácie o štúdiu verejne dostupné.

Jedno je však isté: vysoká škola nie je pre slovenských olympionikov tabu.

Biatlon: keď je univerzita súčasťou systému

Ak by sme mali pomenovať šport, kde je prepojenie so štúdiom najsilnejšie, biatlon by bol jasný víťaz.

Viacerí slovenskí biatlonisti študujú alebo študovali na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, často s individuálnym študijným plánom. Patrí medzi nich Paulína Bátovská, Mária Remeňová, Ema Kapustová, Šimon Adamov a Jakub Borguľa. UMB v Banskej Bystrici je teda možné nazvať nielen liahňou slovenského biatlonu, ale aj olympionikov.

Práve tento model – kombinácia športového centra, univerzity a flexibility – ukazuje, že keď systém funguje, štúdium sa dá zvládnuť aj pri vrcholovom športe.

NCAA: keď je štúdium povinnou súčasťou športu

Niektorí slovenskí olympionici sa vydali ešte ďalej – na americké univerzity v systéme NCAA.

Tam platí jednoduché pravidlo: bez štúdia nie je šport.

Americký model jasne ukazuje, že:

• vzdelanie nie je „plán B“,
• ale rovnocenná súčasť športovej kariéry.
  

Pre mnohých športovcov je to zároveň príležitosť získať titul, medzinárodné skúsenosti a športové zázemie na špičkovej úrovni.

Od informatiky po fyzioterapiu: individuálne športy a individuálne cesty

V individuálnych športoch vidíme ešte pestrejšiu paletu študijných smerov:

• technické odbory zastúpené krasokorčuliarom Adamom Hagarom zo Slovenskej technickej univerzity,
• športové vedy a trénerstvo zastúpené akrobatickou lyžiarkou Nikolou Fričovou z Univerzity Komenského,
• zdravotnícke a prírodovedné smery zastúpené vyštudovanou fyzioterapeutkou a skialpinistkou Rebekou Cully zo Slovenskej zdravotníckej univerzity,
  

Práve individuálny charakter týchto športov umožňuje lepšie prispôsobiť rozvrh, skúšky či sezónu – no zároveň kladie veľké nároky na sebadisciplínu.

Čo si z toho môže vziať slovenský vysokoškolák?

Olympijské príbehy zo ZOH 2026 posielajú jasný, ale realistický odkaz:

• Šport a vysoká škola sa dajú kombinovať, ale vyžaduje to disciplínu a plánovanie.
• Individuálny študijný plán nie je automatický – treba oň aktívne komunikovať.
• Vzdelanie je dlhodobá poistka, najmä v športe, kde môže kariéra skončiť nečakane.
  

Olympiáda tak nie je len o medailách, ale aj o schopnosti zvládať tlak, organizovať si čas a myslieť dopredu – presne o zručnostiach, ktoré sa zídu aj mimo športu.

Keď to zvládnu oni, nie je to nemožné ani pre teba

Slovenskí olympionici na ZOH 2026 ukazujú, že študent a vrcholový športovec nemusia stáť proti sebe.

Nie je to ľahké, nie je to pre každého – ale existujú funkčné cesty, ak má človek jasné priority a ochotu zabrať.

A to je možno tá najlepšia olympijská inšpirácia pre každého vysokoškoláka.