Tichý tlak na výkon: Ako vyzerá súťaživosť, ktorá sa tvári ako motivácia

Máš pocit, že dnes už nestačí len študovať. Popri škole sa akosi automaticky očakáva aj brigáda, stáž, cudzí jazyk, dobrovoľníctvo, kurzy navyše a ideálne aj aktívny život na sociálnych sieťach. Tlak na výkon medzi vysokoškolákmi často neprichádza nahlas. O to nenápadnejšie sa tvári ako motivácia, zodpovednosť či „príprava na budúcnosť“. Lenže hranica medzi zdravou ambíciou a dlhodobým vyčerpaním býva veľmi tenká.

V tomto článku sa dozvieš:

• ako rozlíšiť zdravú motiváciu od nezdravého tlaku na výkon,
• prečo je porovnávanie sa s ostatnými také vyčerpávajúce,
• ako sa súťaživosť normalizuje medzi mladými ľuďmi,
• aké signály naznačujú, že už nejde o rast, ale o preťaženie,
• čo robiť, aby bol výkon dlhodobo udržateľný.

Keď motivácia prestane pomáhať

Zdravá motivácia vie byť užitočná. Pomáha dokončiť semester, pripraviť sa na skúšku, podať si prihlášku na stáž alebo posunúť sa v tom, čo dáva zmysel. Problém nastáva vtedy, keď už nerobíš veci preto, že ich naozaj chceš, ale preto, že máš pocit, že inak zaostaneš.

Tichý tlak na výkon sa často prejavuje nenápadne. Nie ako otvorený príkaz, ale ako neustály vnútorný nepokoj. Máš pocit, že by si mal alebo mala robiť viac. Že ostatní stíhajú viac. Že oddych si treba najprv zaslúžiť. A že ak práve „nebuduješ svoju budúcnosť“, niečo zanedbávaš.

Súťaživosť, ktorá vyzerá nevinne

Vysokoškolské prostredie vie byť inšpiratívne, ale aj veľmi porovnávacie. Niekto má lepší priemer, niekto prestížnu stáž, niekto popri škole zarába, niekto už zbiera skúsenosti v zahraničí. Samotné tieto veci nie sú problém. Vyčerpávajúce je, keď sa z nich stane neviditeľná norma.

Zrazu sa aj bežný oddych môže javiť ako zlyhanie. Voľný víkend vyvoláva výčitky. Jeden horší výsledok pôsobí ako osobné znehodnotenie. A vlastná hodnota sa začne viazať na výkon, produktivitu a to, koľko toho zvládaš navonok ukázať.

Práve v tom je tento tlak zákerný. Netvári sa ako problém. Tvári sa ako disciplína, ambícia a snaha na sebe pracovať.

Keď je „viac“ už príliš veľa

K téme sa vyjadruje aj Alexandra Dzureková, poradkyňa pre duševné zdravie na VŠMU. Ako upozorňuje: „V našej spoločnosti dlhodobo a zatiaľ stále prevláda silne výkonnostné nastavenie a nie je tomu inak ani v akademickom prostredí.“ Dodáva, že „Dlhodobé nastavenie na plnenie vysokých výkonových kritérií a cieľov bez dostatočného vnímania potrieb tela a duše vedie k postupnému poklesu výkonu, k pocitom vyhorenia, preťaženia a k zhoršovaniu psychického zdravia.“

To je moment, na ktorý sa často zabúda. Tlak na výkon nevedie automaticky k lepším výsledkom. Naopak, môže spôsobiť, že začne klesať sústredenie, motivácia aj schopnosť zvládať bežné povinnosti. Ako hovorí Dzureková: „Paradoxom teda je, že vysoký výkon často prezentovaný ako hodnota či cieľ, sa stáva neudržateľným bez psychickej pohody.“

Na VŠMU bude možné podávať si prihlášky hneď po lete. Aktuálnu ponuku študijných programov nájdu záujemcovia a záujemkyne na stránke školy, vždy v sekcii konkrétnej fakulty.

Ako zistíš, že už nejde o zdravú motiváciu

Varovným signálom nie je len únava. Často ide o kombináciu viacerých pocitov: dlhodobý stres, podráždenosť, úzkosť, pokles motivácie, pocit nedostatočnosti alebo silná sebakritika. Alexandra Dzureková opisuje: „Mladí ľudia k nám prichádzajú s pocitmi dlhodobého stresu, úzkosti, vyhorenia, poklesu motivácie, nedostatočnosti a silnej sebakritiky, nezriedka sprevádzanej aj rôznymi somatickými ťažkosťami.“

Dôležité je aj to, odkiaľ tlak prichádza. Niekedy je vonkajší — zo školy, rodiny, prostredia či sociálnych sietí. Inokedy je už tak hlboko vnútorne osvojený, že si ho človek ani nevšimne. Aj preto je presná jej poznámka, že problémom býva „nesúlad medzi nárokmi kladenými na výkon a skutočnými potrebami či osobnou kapacitou mladého človeka.“

Ako predísť vyhoreniu už počas školy

Prvým krokom nie je robiť všetko menej. Prvým krokom je prestať automaticky veriť tomu, že viac znamená lepšie. Skús si pri povinnostiach priebežne klásť jednoduché otázky: Robím to preto, že to chcem? Alebo preto, že sa bojím, že bez toho nebudem dosť dobrý či dobrá? Posúva ma to? Alebo ma to už len vyčerpáva?

Pomáha aj pomenovať si vlastnú kapacitu. Nie ideálnu. Reálnu. Každý semester vyzerá inak, každý človek má inú energiu, finančnú situáciu aj psychickú odolnosť. To, že niekto zvláda viac, ešte neznamená, že to má byť norma aj pre teba.

Rovnako dôležité je zaradiť oddych bez pocitu viny. Nie ako odmenu za vyčerpanie, ale ako bežnú súčasť fungovania. Výkon bez regenerácie totiž dlho nevydrží.

Úspech nemá vyzerať ako permanentné vyčerpanie

Silná je aj skúsenosť študentov a študentiek z VŠMU. V otvorenej diskusii o duševnom zdraví na pôde školy to podľa Alexandry Dzurekovej výstižne zhrnula zástupkyňa študentov Iveta Kovačová: „Na škole je normalizovaný extrém. Byť unavený, vyčerpaný, je znakom oddanosti profesii. Zhodli sme sa na tom, že už nie sme ochotní brať extrém ako normu.“

Presne o tom je aj tlak na výkon medzi mladými ľuďmi. Nie vždy kričí. Často len ticho mení mierku toho, čo ešte považujeme za normálne. A práve preto je dôležité zastaviť sa skôr, než sa z motivácie stane dlhodobé vyčerpanie.

Skutočný posun totiž nevyzerá tak, že ideš stále na doraz. Udržateľný výkon vzniká tam, kde je priestor aj na oddych, pochybnosti, chyby a obyčajný život.